The Time Machine
Kapitola 3 – Súd
O pol noci klopal niekto Seijimu na dom. Seiji otvoril dvere a uvidel znovu stráže ale títo už neboli od princeznej. Toto je dom pána Seijiho? Áno, čo by ste si priali? Druhý vykríkol občan Seiji, boli ste pozvaný na súd ktorý vyjednala naša princezná, keď prehráte budete o hlavu kratší. Seijimu to jasne že nebolo jedno ráno visieť na gilotíne v strede námestia. Všetci ľudia by na neho pozerali a keby zistili čo som zač! Stále si v duchu hovoril keď kráčal na súd. Už sa v duchu videl ako tam všetkým povedal pravdu že je človek z budúcnosti... Obhajovať sa musel bohužiaľ sám. Zavolali ho k tomu rozhodnému stolíku. Seiji mal síce strach ale on je spravodlivosť! On tu je zo všetkých najchytrejší. Predvolí sa tu spravodlivosť. A sudca sa ho už začal pýtať na otázky z ktorých by sa hlava postavila: si čarodej? Lietal si už na metle nad domami? Vlastníš čiernu mačku? Už si niekedy bol na čarodejníckej schôdzkach? Len hlava sa mu z toho motala. A -Ako to myslíte ja ne -nečarujem! Áno, a ako chceš vysvetliť že máš také nádherné oblečenie? Som krajčír, proste som skúsenejší ako ostatný. Niekto zo siene sa postavil a začal vykrikovať: „hovorí sa že má aj trávu zelenejšiu ako my ostatný. Sudca buchol kladívkom aby sa stíchli. Už som rozhodol... V tom vbehla do siene princezná a zakričala STOP! Vypočujte si môj názor... môj názor je že bude zahnaný do divočiny keď sa sem vráti je isté že je čarodej. Bude ďaleko od nášho mesta. Tak preč z nášho mesta, čarodej. Ani sa nenazdal a už sa viezol v koči. Keď došli na miesto a vyhodili ho na dané miesto. Objavil sa na pustom mieste kde nebolo ani nohy.
Kapitola 3 – Súd
Neboli nájdené žiadne príspevky.
